Úverové riziko: ako predvídať najhoršie scenáre

Definícia úverového rizika: je to riziko nesplatenia dlhu, ktoré môže vzniknúť v prípade, že dlžník nezrealizuje dohodnuté platby. Ak v podnikaní poskytujete vašim klientom obchodný úver, je potrebné počítať s týmto rizikom.

Úverové riziko v zásade predstavuje jednu situáciu: keď klient čelí platobnej neschopnosti a už nie je schopný plniť svoje dlhy voči jeho dodávateľom.

Insolvencia firmy môže prameniť z rôznych faktorov, od zlého riadenia cash flow až po zlyhanie ich klientov (a následný dominový efekt insolvencií) alebo nadmerné výdavky.

Keď sa klient dostane do platobnej neschopnosti, môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo je právny proces reštrukturalizácie dlhov, ktorého cieľom je pomôcť spoločnosti splácať svoje dlhy a udržať svoje podnikanie.

V jednotlivých krajinách môže mať proces konkurzu rôzne formy a pozostáva z rôznych fáz: vnútorná reštrukturalizácia, vymenovanie správcu, opätovné prerokovanie dlhu s veriteľmi atď.

V rámci tohto konania môžete legálne požadovať zaplatenie komerčného dlhu, niekedy dokonca aj keď ešte nie je splatný.  

Konečným cieľom je zabrániť finálnej likvidácii spoločnosti, ku ktorej dôjde, keď jej aktíva už nestačia na splatenie všetkých jej dlhov.

Tieto prípady sa v rámci vášho riadenia úverového rizika predvídajú oveľa ťažšie.

Napríklad: poskytli ste obchodný úver klientovi, ktorý pomocou účtovnej disimulácie zakrýva kľúčové informácie jeho obchodnej alebo finančnej situácie. Jeho účty boli pozmenené a neodrážajú ich skutočnú platobnú schopnosť.

Manipulácia v účtovníctve môže viesť až ku konkurzným podvodom: manažérom umožňuje štruktúrovať likvidáciu spoločnosti prostredníctvom podvodných operácií (zatajenie majetku, fiktívne zvýšenie záväzkov a pod.). Zákonné vyhlásenie konkurzu môže byť niekedy „strategické“.

Cieľom je znížiť dlh spoločnosti alebo sa dostať z existujúcich zmlúv, napríklad cez ešte nevyplatených dodávateľov.

Podvodov sa niekedy dopúšťajú aj tretie strany, napríklad v prípadoch „falošných dodávateľov“: hacker využije platobnú lehotu poskytnutú vášmu klientovi v rámci obchodného úveru na odcudzenie vašej identity a na nahradenie údajov za vlastné bankové údaje.

Inokedy je hacknutá samotná transakcia, najmä keď nie je spôsob platby zabezpečený. Vďaka čoraz sofistikovanejším technológiám kybernetických podvodov je tento druh podvodu čoraz častejší a je ťažšie mu predchádzať.

V prípade platobnej neschopnosti klienta sa budete spoliehať viac na zákony ako na vašu zmluvu. Vaša stratégia riadenia kreditného rizika musí byť založená na dôkladných znalostiach platnej legislatívy krajiny.

V prvom rade musíte poznať vašu pozíciu u dodávateľa, pokiaľ ide o splácanie dlhu - ďalšími veriteľmi sú spravidla zamestnanci, banky, daňové úrady atď.

Niektorí veritelia si tiež mohli dojednať prednostné právo na úhradu (preferenčný veriteľ) alebo si zabezpečiť svoju pôžičku cez kolaterál (zabezpečený veriteľ).

Obchodné právo je často zložité a v jednotlivých krajinách sa veľmi líši. Pred akýmikoľvek krokmi spojenými s konkurzom by ste mali získať informácie o možných právnych krokov na uplatnenie svojich práv a pokúsiť sa o vrátenie dlhu.

Malé podniky často nemajú vnútorné zdroje na riešenie nedobytných pohľadávok v prípade problémov. V našich reportoch o rizikách jednotlivých krajín vám ponúkame obsiahle informácie lokálnych špecifík a poradíme vám, ako efektívne riadiť tieto obchodné riziká.

Ako hovorí staré príslovie, lepšie je chorobám predchádzať ako ich liečiť. Preto by ste mali vo svojej spoločnosti nastaviť silný a vyvážený proces riadenia úverového rizika skôr, ako poskytnete obchodné úvery a mali by ste mať prehľad o vašom cash flow.

Kľúčové je vedieť, s kým máte do činenia: nezabudnite si preveriť bonitu vášho klienta a dohodnite si s ním jasné a primerané platobné podmienky na faktúre. Môžete tiež nastaviť spoľahlivé interné kontrolné procesy, aby ste sa vyhli pohľadávkam po splatnosti a ich vymáhaniu.

Nastavenie úverových limitov u vašich klientov je ďalším osvedčeným postupom: výška poskytnutého úveru by nemala presiahnuť určitú hranicu. Medzi bežné metódy výpočtu tohto limitu patria:

• Stanovenie percenta z čistého imania klienta (jeho aktíva mínus jeho pasíva), zvyčajne to býva okolo 10%.
• Využitie bývalých obchodných referencií vášho klienta (ktoré sa zvyčajne nachádzajú v jeho úverovej správe) a zvolenie strednej hodnoty v rámci jeho úverovej histórie.
• Odhadnutie skutočných potrieb vášho klienta bez prekročenia tejto hranice.

Ďalšou možnosťou je zabezpečiť, aby ste vždy mali k dispozícii hotovostnú rezervu, ktorú môžete použiť v prípade núdze, napríklad ako “fond na daždivé dni”.

Na ochranu vášho podnikania to však niekedy nestačí. Keďže kríza Covid-19 spôsobuje raketové čísla insolvencií, poistenie pohľadávok zostáva najspoľahlivejšou metódou, ako chrániť váš cash flow pred rizikom platobnej neschopnosti a ako obmedziť výraznejšie škody z týchto nepredvídateľných udalostí.